Pohoda Festival
Pohoda on the Ground podporila aj Európska Investičná banka. Tá v rámci programu rozvoja umelcov (ADP) ponúka začínajúcim európskym vizuálnym umelcom do 35 rokov možnosť rozvíjať svoju prax pod vedením medzinárodne uznávaného umelca a zároveň poskytuje materiálne zabezpečenie pre ich projekty.
Začínajúcim európskym vizuálnym umelcom do 35 rokov ponúka možnosť rozvíjať svoju prax vo vysoko kvalitnom profesionálnom kontexte bez akýchkoľvek materiálnych obmedzení. Zahŕňa vytvorenie projektu pod vedením medzinárodne uznávaného umelca. Mentori poskytujú výnimočnú príležitosť na rozvoj a vytváranie kontaktov.
Mentorom ročníkov 2019 - 2021 je fínsky fotograf Jorma Puranen. Predchádzajúcimi mentormi programu sú popredný britský vizuálny umelec Darren Almond, poľský konceptuálny umelec Mirosław Bałka a renomovaná britská abstraktná maliarka Callum Innes.
Program ADP vznikol v roku 2013. Odvtedy si neustále rozširuje cieľové publikum a rozrástol sa z jednej rezidencie na štyri, ktoré nahliadajú na projekt z dvoch uhlov: geografického a tematického.
Z geografického hľadiska dáva projekt príležitosť najmú mladým umelkyniam a umelcom, ktorí pochádzajú z krajín s nedostatočným zastúpením EIB. Z tematického hľadiska sa projekt sústreďuje na strategické priority EIB a aktuálne problémy v Európe. z krajín s nedostatočným zastúpením v zbierke.
Predchádzajúce výzvy: od roku 2014 do roku 2017 „Imprint of Man – Representing the Anthropocene“ (Odtlačok človeka – reprezentácia antropocénu), v roku 2016 „Water & Ocean Preservation“(Zachovanie vody a oceánu) – riešenie environmentálnych a klimatických opatrení, v spolupráci s Parley for the Oceans, v roku 2017 „Beyond Borders“ (Za hranicami) a „Cultural Heritage: Dealing with History through Art“ (Kultúrne dedičstvo: riešenie histórie prostredníctvom umenia) v rámci Európskeho roku kultúrneho dedičstva 2018.
Pre ročník 2021 bola vyhlásená výzva s názvom: „Klimatické opatrenia v nadväznosti na COVID-19: Znovu vybudovať lepšie“. Táto výzva vyzýva umelcov, aby vytvorili dielo, ktoré rozšifruje komplikovaný vzťah medzi klimatickými opatreniami a reakciou na pandémiu v súlade so širokými cieľmi EIB v roku bezprostredne nasledujúcom po COVID-19.
Sedem najohrozenejších pamiatok v Európe
Umiestnenie spoločného európskeho dedičstva do jadra Európskej zelenej dohody je cieľom Zelenej knihy o európskom kultúrnom dedičstve (European Cultural Heritage Green Paper), ktorú 22. marca 2021 vydali organizácie Europa Nostra a ICOMOS, podporená Inštitútom EIB (EIB Institute) a programom Kreatívna Európa (Creative Europe). Tento dokument ilustruje, ako inštitút uľahčuje prenos know-how a skúseností medzi rôznymi partnermi a krajinami, s cieľom podporiť ochranu európskeho kultúrneho dedičstva.
Kultúrne dedičstvo je veľmi dôležité pre regionálny aj turistický rozvoj a prispieva k udržiavaniu alebo vytváraniu regionálnej, národnej a európskej identity, ako vysvetľuje Hermann Parzinger, prezident Europa Nostra, vo svojom príspevku „Togetherness“ (Spolupatričnosť), ktorú vydala EIB v novembri 2020. To je aj dôvod, pre ktorý Európska komisia vybrala rok 2018 ako prvý európsky rok kultúrneho dedičstva (European Year of Cultural Heritage) a prečo v januári 2019 EIB podpísala berlínsku výzvu „Kultúrne dedičstvo pre budúcnosť Európy“ (the Berlin Call to action “Cultural heritage for the future of Europe“) na podporu „pozitívnej a súdržnej sily nášho spoločného kultúrneho dedičstva a hodnôt pre spojenie európskych občanov a spoločenstiev“.
Mnoho správ (reports) zdôrazňuje kultúrne dedičstvo ako „významného tvorcu pracovných miest v celej Európe“, rovnako aj ako „dôležitý zdroj tvorivosti a inovácie“. Pretože v mnohých častiach Európy naďalej trvajú rozpočtové obmedzenia, prospešné pre ochranu dedičstva by mohli byť doplnkové zdroje financovania, ako napríklad súkromné zdroje, dary a pod.
EIB spolupracuje so Slovenskom od roku 1992. Investovali do infraštruktúry, vzdelávania a kultúry (education and culture). Podporili bratislavské konzervatórium pri nákupe nových pián pre študentov. Pomohli vybudovať novú koncertnú sálu a renovovať Gamču, jednu z najlepších štátnych škôl (tu) v krajine, ktorá je známa svojou fasádou v štýle Art Nouveau a známymi absolventmi, medzi ktorých sa radí aj maďarský skladateľ Béla Bartók.
O projekte Gamča urobili aj podcast: Podcast: Slovakia sets a cultured course for education and urban renewal (eib.org)