Späť na novinky

Zázrační ľudia
„Fantastický koncert, ale aj obrovské gesto človečiny. Aj po jedenástich rokoch rozpráva Michal Kaščák o The Prodigy s veľkým rešpektom, nielen ako o umelcoch, ale aj ako o ľuďoch,“ napísal v skvelom článku do festivalového špeciálu Týždňa Mário Gešvantner.     

04. marec 2019 Zázrační ľudia

The Prodigy na Pohode v roku 2005. Bol to jeden z najlepších koncertov v histórii festivalu. (Boris Németh)

the Prodigy boli v tom roku určite najväčším menom, aké sa podarilo organizátorom Pohody získať v dovtedajšej histórii festivalu. A podľa Kaščáka patrí medzi tie najväčšie stále. "Podľa mňa je to jedna z najlepších kapiel, aké kedy v histórii hudby vznikli. Radím ich na úroveň The Beatles a pre mňa dôležitých B52´s – prví v rokenrole, druhí v americkej novej vlne, The Prodigy zase v štýle rave, v tanečnej hudbe, hranej naživo a s obrovskou energiou," hovorí o kapele z britského Essexu. "Chcel som ich odjakživa a keď to v roku 2005 vyšlo, bola to obrovská radosť."

Kapela vtedy vydala svoj štvrtý album Always Outnumbered, Never Outgunned , pričom tie predchádzajúce, druhý Music for the Jilted Generation a tretí The Fat of the Land vynášali do nebies nielen kritici, ale valcovali aj hitparády. Single No Good (Start the Dance), Voodoo People, Poison, Firestarter, Breathe či Smack My Bitch Up (a rovnako tie z neskoršieho obdobia kapely Omen alebo Invader Must Die) nestratili na sile ani dnes. Naopak. "The Fat of the Land je podľa mňa jeden z najlepších albumov v histórii hudby, pre mňa zlomový v tanečnej hudbe," dopĺňa hudobník, ktorý dokonca skladbu Breathe vydal v roku 2000 v špeciálnej "dychovej" úprave na albume svojho niekdajšieho projektu Neuropa .

.soundsystem v šatni

Kapela mala (a stále má) naozaj veľmi široký záber poslucháčov a prejavilo sa to aj v rekordnom predpredaji, či už v roku 2005, alebo aj 2016. "Ich skladby dostali ľudí, čo počúvajú tanečnú hudbu, aj takých, čo počúvajú metal. Dokonca vyhrávali bývalú tínedžerskú hitparádu Deka na komerčnej televízii, čo bolo úplne absurdné," spomína šéf Pohody a priznáva, že The Prodigy bolo v roku 2005 skutočne najväčšie meno, aké sa mu podarilo dovtedy do Trenčína dotiahnuť. S veľkým menom prišli aj nečakané požiadavky, napríklad, že v šatni musí mať kapela pripravený malý soundsystem. "Nevedeli sme síce, na čo ho potrebujú, ale, samozrejme, dali sme im všetko, čo chceli," hovorí riaditeľ a šéfka umeleckého kateringu Ľubica Ščambová dodnes spomína na The Prodigy ako na interpreta, ktorý jej dal poriadne zabrať.

V deň vystúpenia britskej hviezdy počasie festivalu neprialo. Pršalo, a keď na letisko padla tma, nad horami v okolí sa objavili prvé blesky. Mnohí fanúšikovia sa vtedy medzi sebou bavili, či vôbec The Prodigy vystúpia. "Bavil som sa s nimi o čase vystúpenia, mali stanovenú polnoc. Chceli však začať tak dvadsať minút po a ja som ich prosil, aby začali presne. Presne o polnoci, lebo to je "magic time for Prodigy". A oni pochopili, že polnoc je naozaj symbolická," pamätá si Kaščák. Približne dvadsať minút pred koncertom kapela vyhnala zo šatne a jej okolia všetkých preč, organizátori nevedeli, čo sa deje. "A v tom sa ich šatňa rozozvučala a my sme len sledovali ich tiene, ako tancujú na nejakú punkovú kapelu. Pogovali, zabávali sa, zahrievali sa na koncert. Stál som na pódiu a čakal som. A oni vybehli presne o polnoci, bol to veľmi silný moment."

Kulisu ich koncertu robil nielen obrovský svetelný park na pódiu, ale aj blesky, ktoré žiarili okolo trenčianskeho letiska. Kto tam vtedy bol, nikdy na túto scenériu nezabudne. "Bolo to síce impozantné, ale ja som sa strašne bál, mal som obrovskú obavu, či búrka nedorazí aj na letisko... Blesky sa však zastavili na horách okolo letiska. Nie prvý ani poslednýkrát..."

.obrovské gesto

Bol to nezabudnuteľný koncert, legenda, o ktorej pamätníci radi rozprávajú dodnes, tí, čo tam neboli, zase banujú. Mišo Kaščák má však na The Prodigy ešte pamätnejšiu spomienku. "S tým rokom je spojená aj jedna z vôbec najsilnejších príhod, aké som v hudbe zažil. Je dôkazom toho, že členovia The Prodigy sú nielen silní muzikanti, ale aj silní ľudia," hovorí Mišo, ktorý spočiatku o tomto zážitku rozprávať nechcel. Nakoniec sa nechal presvedčiť, aby dokázal, akých veľkých vecí sú schopní niektorí muzikanti.

Kapela sa po svojom vystúpení chcela prejsť po areále festivalu, bola si pozrieť aj nejaké koncerty, keď zrazu nastal v ich okolí frmol, rýchlo sa potrebovali presunúť do Bratislavy. "Na ubytovaní v Bratislave trvali od začiatku. My si v takých prípadoch vždy ťukáme na čelo, lebo je nelogické trepať sa po koncerte, a ešte v takom nočnom čase, do Bratislavy. Veď v Trenčíne sú veľmi dobré hotely a vedia sa výborne postarať aj o tie najväčšie hviezdy. Považovali sme to za maniery, ale ukázalo sa, že to tak nebolo," vysvetľuje Mišo. Kapela teda uprostred noci odišla a na druhý deň sa mu ozval guide, sprievodca, ktorých prideľujú organizátori každému zahraničnému účinkujúcemu. Z príbehu, ktorý Mišovi vyrozprával, mu naskakujú ešte aj dnes zimomriavky. "Na hotel dorazili o pol štvrtej v noci a chceli vedieť, kde je klub Babylon, súčasný MMC a či by ich tam mohol zobrať. A tam prišlo k stretnutiu, ktoré ukázalo, akí sú to veľkí ľudia." V tom roku v máji hrali The Prodigy na akcii v Brne, kde počas ich koncertu tragicky zahynul chalan zo Slovenska a oni si dohodli na štvrtú hodinu ráno stretnutie s jeho priateľkou. "Stretli sa, rozprávali, objímali," vidieť ešte aj dnes na Mišovi dojatie. "Väčšina hudobníkov by v takejto chvíli určite napísala zdvorilý a veľmi pekný e-mail, že si po koncerte na veľkom festivale nebudú pridávať niečo takéto. Ale títo chalani urobili obrovské gesto."

Partička desivo vyzerajúcich a potetovaných muzikantov sa do Trenčína vráti spolu s festivalom osláviť jeho dvadsaťročnicu. Stále sú vo forme, chýry o ich live vystúpeniach sa nesú na vlne superlatívov, aj najprísnejší kritici rešpektujú, že po štvrťstoročí na scéne to táto partička vie stále parádne rozbaliť. Nadupané koncerty, totálna energia, veľká šou. A za ňou veľký príbeh človečiny...