Letisko Trenčín 11 — 13 júl 2024
Môže byť psychiater v pohode na Pohode?

Môže byť psychiater v pohode na Pohode?

Alebo ako sa psychiatrička Alžbeta Majelčiková vybrala pracovať na Pohodu 2023. Prečítajte si blog, v ktorom Alžbeta zo Stanu duševnej pohody opisuje svoju prvú návštevu Pohody.

20. júl 2023

(Článok bol zverejnený na blogu Denníka N)

Na úvod, aby som ušetrila čas zaneprázdneným , ktorí by určite nedočítali do konca, prezradím odpoveď na úvodnú otázku: áno, bola som v pohode. Samu ma dosť  prekvapilo v akej skvelej pohode. Ak by  mi niekto položil otázku, prečo o tom mám potrebu písať, možno by som ani nedokázala sformulovať uspokojivú odpoveď. Proste to tak v mojej mysli kdesi stále nástojčivejšie tlačí : „ daj svoje postrehy do písomnej podoby, dievča, nenechaj si svoje dojmy len pre seba“.

Možno aj Vy máte svoj „bucket list“: zoznam prianí, činností, ktoré by ste určite chceli vyskúšať, zažiť. Ja taký, večne v procese tvorby a plnenia, samozrejme mám. A na tom mojom, veľké prekvapenie pre všetkých, bol aj festival Pohoda. Priznám sa, festivaly boli do roku 2018 pre mňa úplne neznámou pôdou. Ale Pohodu som, samozrejme, registrovala. V mojom živote sa veľmi často dejú veci neplánovane, akoby som si ich len akosi pritiahla. Lenže ja som presvedčená o tom, že ak od života zaťato chcete to najlepšie, nakoniec to dostanete a náhody neexistujú. Preto som neutajila nadšenie, keď ma mladá kolegyňa, zakladajúci člen No More Stigma n.o. ( ak neviete o čom píšem, odporúčam vygoogliť)  oboznámila s plánom prísť na festival Pohoda a skúsiť búrať mýty a predsudky v stane (stanici) duševnej pohody- jednoducho prísť ako odborník bližšie k ľuďom. Veľmi rada som ich pred piatimi rokmi podporila a dodnes cítim vďačnosť, že som pri realizácii  tejto skvelej  myšlienky mohla byť. Prešli roky a ani neviem ako, na poslednú chvíľu, šup ho do stanu duševnej pohody 2023.

Miestami sa mi vidí, že toto bolo nejako zariadené zhora: deti v tábore, voľný víkend, plná podpora mojej pani riaditeľky- „samozrejme, veď je to správna vec a o toto nám všetkým aj u nás ide“ , nadšenie mladej kolegyne, ktorú som pre dobrú vec stiahla z nášho Psychosociálneho centra, počasie na prenocovanie v stane bez nejakých pochybností, podpora manžela, priateľov, dokonalá spolupráca s No more stigma organizačne. Tak som si stiahla playlist Pohoda 2023 na Spotify a prišli prvé pochybnosti. Občas niečo zaujalo, ale z celého niekoľkohodinového zoznamu som toho poznala žalostne málo. „Nuž, čo už, stará som“ pomyslela som si. Život ma už naučil, že očakávania sú jedna vec a realita druhá, tak som mávla rukou, vytesnila obavy a nakoľko je to multižánrový festival a šla som hlavne pracovať, povedala som si, že to bude fajn.  Minimálne to bude  zaujímavé rozšírenie obzorov a nakuknutie do sveta inej generácie. Inej generácie hudobníkov, ale aj návštevníkov festivalu.  A pri tomto nastavení: „všetko beriem ako je,  otvorená novým zážitkom, som len zvedavá a idem robiť správnu vec“ reakcia Matesa v Artfore bola posledným postrčením a znamením, že je to ok. Keď som sa vliekla cez mesto po práci podvečer pred odchodom na festival, unavená a s hlodajúcim červíkom pochýb, či som si toto musela pri mojej zaneprázdnenosti naložiť, stretla som ho pred Artkom a jeho nadšenie , že idem a že keby bol skôr vedel aké kapely, aké to bude, šiel by aj on. Neváhal a poposielal mi svoje obľúbené hudobné tipy, ktorá by si určite pozrel on. Hneď ma prestavil emočne do radostného modu!

To, čo ma uchvátilo, ako festivalmi nepobozkanú pri mojom prvom rande s Pohodou, to sa dostavilo okamžite po príchode na festival aj teraz. Fantastická organizácia a pocit bezpečia. Profesionalita, úroveň služieb, čistota a pohoda ľudí. Akoby trochu utopisticky ideálny  svet v bubline. Uvoľnenie a ľahkosť bytia, zdieľaná radosť ma okamžite prepli do iného režimu. Do režimu Pohoda. Priznávam, v stane duševnej pohody  to bolo často aj veľmi vážne,  niektoré situácie prekvapili, iné pobavili. Dalo by sa o tom dlho písať, ale aj z úcty a rešpektu voči ľuďom, ktorí prišli anonymne, im ich úplnú anonymitu ponechám. Nedá mi ale nenapísať o jednej krásnej duši, ktorá otvorene, pred cudzími, v skupine ľudí rozprávala o svojej skúsenosti z terapie, o svojich problémoch a ako sa s nimi pasuje. Toto bol peer konzultant v praxi! Som vďačná, za hodiny ,ktoré som v našom ostrovčeku duševnej pohody zažila. Nemám ani najmenšiu pochybnosť, že sme tam boli prospešní, potrební, že to malo význam. To sa Vám teda kráča po runway trenčianskeho letiska, keď máte pocit uspokojenia z toho, čo robíte!

No a potom sa mi vynárajú veselé, krásne, aj silné momenty:

+Energia ľudí na koncertoch, pri besedách aj počas celého festivalu.

+Debata vo vozíku s približne jeden a pol ročným dievčatkom vo vedľajšom vozíku ťahanom ockom a pobavenie všetkých naokolo. „Vieš,“ vraví mi , „keď som bola malá, to som mala dudlík, ale teraz som už veľká, už mi ho netjeba“  Týmto pozdravujem trpezlivého ocka, ktorý deti viezol a  aj môjho manžela, ktorý moje úlety zvládol :) a viezol mňa.

+Keď ste tak unavení, že Vám nevadí muzika do rána, ani povestné pokrikovanie  v stanovom mestečku. Ale nadránom Vás zobudí  pocit zimy(  bolo 11  stupňov a ja v spacáku veľmi naľahko, lebo niekto si nepozrie ani predpoveď počasia, ach jaaaaj ), ale aj napriek zimou drkotajúcim zubom cestou k ToiToi vidíte nádherne ružové zore nad Trenčianskym hradom.

+Keď idete ráno do sprchy a míňate medzi iglu stanmi dievča na vozíčku. To bol obraz, ktorý mám vpálený do sietnice nadlho. Obrovský rešpekt. Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.

+Keď sedíte v našej pohodičkárskej pomyselnej ambulancii a vidíte veselo kráčať chalana v tričku a kraťasoch , v ruke fľaša s vodou a druhá horná končatina….nikde.

+Keď sa odprostíte od sklonov k hodnoteniu, odmietnutiu, nesúhlasu  a normálne vypustíte potrebu akokoľvek riešiť bizardné outfity mladých, ich pearcingy aj kerky  s pocitom: ži a nechaj žiť.

+Keď sedíš na keramickom wecku a počuješ odvedľa dve slečny: „počkaj máááá“ a odpoveď: „ jasne, že ťa čakám, ja ťa nikdy neopustím“

+Keď mi nekontrolovateľne stekali slzy po tvári z emotívneho koncertu Jany Kirschner, ktoré je moja fakt srdcová záležitosť. Ako vždy, naboso a totálne autenticky naplno ona. Keď si na pódium zavolá mladého talentovaného rómskeho hudobníka ERØ,  z ktoré vyžaruje obrovská pokora a skromnosť a keď im to tak spolu ladí. A potom sa stanete nečakaným svedkom momentu jeho stretnutia s mamou a rodinou po koncerte. A vidíte obraz obrovskej hrdosti a dojatia matky.  Objatia, ktoré vám ako obraz čistej lásky zostanú v pamäti.

+Keď som sa dojatím rozplakala po zážitku fantastického divadla na Peróne. Vedela by som o nich písať ódy, ale to treba zažiť, vidieť, precítiť.

+Keď som sa neuveriteľne bavila na Danovi Majlingovi a jeho boji so sliepkami. Komiksy má skvelé, teraz tam ale mám už  aj stopu inej skúsenosti, nielen prečítania knihy.

+Energia secret koncertu Bez ladu a skladu a Le payaco. To bol zážitok!

+Inštalácia PNS stánku a pozdrav môjmu budúcemu ja

+Na bráne prekvapujúce stretnutie s kamarátom, SBS. V Košiciach nemáme čas s a stretnúť a aha, pozrime sa, kde ho nestretneš!

+Oddych na plážových stoličkách pri inštalácii krásnych farebných stúh, ktoré sa vlnili vo vánku a vytvárali oázu pokoja.

+Veľmi milé stretko s mojimi lekármi z Košíc, alebo tiež s kamošom, ktorému som nastokla  spontánne v literárnom stane môj klobúk na hlavu , aby ho nepripieklo, kým budem „pracovať“.

+Super piknik medzi stanmi  s kolegyňou psychologičkou, dovolím si tvrdiť, už kamarátkou.

+Milé spontánne rozhovory s neznámymi ľuďmi, vytlačenie zubnej pasty neznámemu dievčaťu na kefku oproti pri čistení zubov „ požičiate mi niekto zubnú pastu?“.

Ťažko písať o všetkom, čo sa ešte stále, aj po viac ako týždni ukladá.

Nie každý s týmto festivalom sympatizuje, možno v mnohom provokuje. Možno niekedy v niečom šliapnu organizátori vedľa a možno ani nie. Ja som ale veľmi vďačná za tieto zážitky a nesiem si odtiaľ toľko pekného, že chcem veriť, že sa mi pohoda z Pohody bude vybavovať ešte dlho. Minimálne do tej budúcoročnej.

Pretože život je zbierka momentov.

---

Od roku 2018 je zdravotnícka starostlivosť na Pohode rozšírená aj o prvú pomoc zameranú na duševné zdravie. Stan duševnej pohody poskytuje priestor tým, ktorí sa chcú porozprávať, poradiť či nasmerovať, kde a ako vyhľadať odbornú pomoc. Stan duševnej pohody realizujeme spoločne s organizáciou No more stigma, ktorú tvoria ľudia z odborov psychiatria a psychológia, ktorí sa snažia búrať predsudky a mýty o psychických poruchách.