Späť na novinky

Slowthai na Pohode 2020
Na Pohode 2020 vystúpi aj ďalšia hviezda britského rapu – Slowthai. Ako píše Hypebeast „je to turbulentný punk-rocker narodený v ére grimeu“. V máji 2019 vydal debut Nothing Great About Britain, na ktorom spolupracoval s umelcami ako Mura Masa, Skepta či Slaves. Album sa dostal do top 10 britskej hitparády, The Guardian ho zaradil medzi desať najlepších albumov roka a dal mu najvyššie možné hodnotenie. Portál Dazed ho umiestnil dokonca na tretie miesto top nahrávok roka a Slowthai bol za neho nominovaný aj na Mercury Prize. Je ďalším z hlasov prehliadanej generácie, pričom jeho texty sú manifestom chudobných štvrtí a vylúčených skupín. 

08. január 2020 Slowthai na Pohode 2020

Tyron Kaymone Frampton sa narodil v roku 1994 v Northamptone slobodnej násťročnej matke. Často vynechával školu a čas trávil najmä v podzemnom nahrávacom štúdiu u svojho kamaráta. Tyron sa nezaradil ani po škole, keď sa mu nedarilo udržať si stabilnejšie zamestnanie. Stabilne ale rástla jeho vášeň pre hudbu. Jeho drsná mladosť sa prejavila aj v drsnom prejave a podkladoch, do ktorých rapuje. Robí tak ale s riadnou dávkou charizmy a drzosti, pričom tvorbou niekedy pripomínal pirátske rádiové vysielanie a amatérske „homemade-handycam“ videá. Umelec pohybujúci sa na pomedzí žánrov grime, rap, dubstep a garage sa postupne od prvého singlu „Jiggle“, cez EP I WISH I KNEW dostal do zoznamu  BBC's Sound of 2019 a BBC sa veru nemýlilo. Jeho debut Nothing Great About Britain patrí medzi najlepšie hodnotené nahrávky minulého roka. Prvým singlom z albumu je pieseň „Doorman“, na ktorej spolupracoval s producentom Mura Masa. Skladbu „Inglorious“ zase produkoval s ďalším účinkujúcim Pohody 2019 – Skeptom. Slowthai si nedáva servítku pred ústa, keď pri kritike britských elít vo svojich piesňach i v rámci performance často posúva hranice. Keď napríklad vystúpil na udeľovaní Mercury Prize, vzal si na pódium masku odťatej hlavy britského premiéra. Jeho tvorba však nie je len o frflaní a hejte. Zároveň ňou povzbudzuje ľudí na opačnom konci spoločenského rebríčka, z ktorého pochádza aj on sám a tak, ako aj iní mladí ľudia, je aj on poháňaný túžbou po slobode a šťastí.

Podľa portálu Dazed na albume predsa len nachádza niečo, čo je na Británii skvelé. „Tou najväčšou vecou na Británii je kreativita ľudí z nižších sociálnych vrstiev, ktorí čelia politickému útlaku a kontrole.“ Alexis Petridis z The Guardian dal albumu päť hviezd z piatich a napísal o ňom: „Chytrý, ponurý, vtipný, osviežujúci, uvedomujúci si širšie hudobné dedičstvo, ktorému ale nie je vazalom: po tom, ako si vypočujete Nothing Great About Britain bude ešte zrejmejšie, prečo všetko vyniká Slowthai.“ Podľa The Clash je táto „presvedčivá a provokatívna nahrávka strašidelným odrazom zdanlivo beznádejného obrazu súčasnej Británie, kde ale Slowthai ponúka miniatúrny záblesk optimizmu pre potenciálne jasnejšiu budúcnosť.“ To potvrdzuje aj Jazz Monroe z Pitchforku: „Británia, ktorú vo svojich víziách predstavuje je spravodlivejšia, pokojnejšia, pozornejšia a jednotná vo svojom odpore voči autorite.“ Svoje drsne servírované distopické opisy reality, no s vtipom a zábleskom optimistickej vízie lepšej budúcnosti prinesie Slowthai aj návštevníkom Pohody 2020.