Posielame veľké “ĎAKUJEME” Martinovi Skúpemu, ktorý bol súčasťou tímu Pohody od roku 1998

Posielame veľké “ĎAKUJEME” Martinovi Skúpemu, ktorý bol súčasťou tímu Pohody od roku 1998

Martin Skúpy bol súčasťou pohodovskej rodiny od roku 1998, kedy sa festival presťahoval do areálu Pod Sokolicami. Tam Martin šéfoval štadiónu a kultúrnemu domu, v oboch sa  Pohoda konala až do roku 2003. Po presťahovaní na letisko Martin pri Pohode ostal a stal sa členom užšieho tímu. Okrem skvelej práce a nasadenia prinášal na letisko vždy dobrú náladu. Martin zomrel v sobotu 31. mája, nižšie nájdete osobný text od Michala Kaščáka, ktorý zaznel na rozlúčke s Martinom.

23. jún 2025

Milý Martin.

Je mi veľmi smutno, že tu musím hovoriť, ale zároveň je mi cťou, že tu niečo môžem povedať. Ty si totiž kráľ.

Tak ako takmer každý v našom meste, aj som Ťa začal vnímať ako človeka, ktorý dokonale kombinuje kultúru a šport, aj ja som chodil na Tvoj štadión cez týždeň na atletiku a cez víkendy do kulturáku na koncerty, samozrejme, u Teba sme mali aj stužkovú… Pre mňa si bol legendou, ešte kým sme sa spoznali. A potom si sa stal mojim blízkym priateľom a ja som za to neskutočne vďačný. 

Keď sme začínali s Pohodou, už druhý ročník sa konal Pod Sokolicami. Bol si jedným z mála, ktorí nám verili od začiatku – a nehovorí to len o nás, dôvera v ľudí Ťa definuje. Ostali sme spolu až doteraz a stal si sa dôležitou súčasťou našej festivalovej rodiny. Vždy ma udivovalo, ako svoju nekonečnú energiu míňaš prevažne na pomoc tomu, kto ju práve potrebuje. Ako pre Teba nič nebolo problémom, ako si vedel v Trenčíne vždy nájsť všetko, čo sme nevedeli zohnať. Keď sme si vymýšľali prezývky, Teba sme si nazvali “Vybavené”. To bolo jedno z najčastejších slov, ktoré som od Teba počul – “vybavené”. Čokoľvek, na čo som sa Ťa spýtal, bolo urobené skôr, ako tá otázka prišla. Neviem, ako si to robil, bola v tom až akási mágia, ale bolo to tak. A nešlo len o to, že to bolo hotové, ale aj ako to bolo hotové. Vždy naplno. Veď tak si aj prišiel k svojmu kráľovskému titulu.

Kým ešte nebola na letisku pitná voda, všetku sme vozili v cisternách. Mal si to našťastie na starosti Ty. 

Keď máte napojiť 30000 ľudí, v lete, na festivale, je to výzva. V jeden obzvášť horúci ročník som Ti povedal, že ak voda bude aj po odchode ľudí k dispozícii, si kráľ. Ty si sa usmieval predtým aj potom… lebo všetko bolo samozrejme vybavené a nám neostávalo nič iné, ako Ťa korunovať za kráľa. Kráľa vody. A voda je život, však Martin.

Martin, Ty si žil kráľovsky. Naplno, Pre iných. A mal si pri sebe kráľovnú na pohľadanie. V posledných rokoch sa stala Tvoja žena Silvia aj Tvojou dvojičkou na Pohode. Pre mňa to je obzvášť milá skúsenosť, učila ma totiž na gymnáziu. Nikdy nezabudnem na to, ako som si raz chcel opraviť známku a v škole už nebol čas – tak som písal písomku z informatiky u vás v kuchyni. Krásne, nie? Veď vy ste vlastne fakt príklad toho, ako sa manželia na seba počas rokov začnú podobať. Nič nie je problém, ľuďom sa dôveruje a všetko sa robí naplno.

Nikdy nezabudnem ani na to, ako ste prežili spolu posledné roky. Tomu sa hovorí láska.

Naučili ste nás toho veľa.

Ďakujeme Silvia, ďakujeme Martin.

Michal