Späť na novinky

Pohodu 2019 otvorí koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a tri premiéry mladých skladateľov
Pohodu 2019 otvorí koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu v najväčšom festivalovom stane. Koncert bude pripomienkou tragédie z roku 2009, bude venovaný pamiatke Martina Kašáka a Nikoly Kapkovej, ako aj pamiatke Davida Horního, ktorý zomrel počas balenia festivalu v roku 2006. Symbolicky zaznejú vo svetovej premiére tri diela mladých slovenských skladateľov – Lucie Chuťkovej, Michala Paľka a Miroslava Tótha. Spolu s tromi novými dielami zaznie aj Prvá symfónia Ilju Zeljenku. Dirigovať bude Marián Lejava.

19. jún 2019 Pohodu 2019 otvorí koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a tri premiéry mladých skladateľov

Dramaturgiu koncertu sme zverili do rúk Miroslavovi Tóthovi, ktorý o ňom povedal: „Ak môžem vybrať jeden okamih alebo slovo, ktoré spravilo kľúč ku dramaturgii koncertu, tak je to nádej. Preto bola dramaturgia koncertu vymyslená tak, aby udržala základný cieľ (pripomienka tragédie a venovanie obetiam) a zároveň priniesla vietor do plachiet orchestrálnej hudby u nás. 

Voľba padla na nepoznanú Zeljenkovú Prvú symfóniu (1956), pretože je v nej skombinovaný študentský nadhľad a nepokoj postromantizmu so vzormi Šostakoviča a Prokofieva. Myslím, že niečo podobné v neskoršom období nevytvoril. Skladbu sme museli doslovne „vyloviť“ z krabice v Martinskej knižnice. Tridsať rokov bola považovaná za stratenú. Môže sa jedna o vrcholné dielo moderny na Slovensku.

Výber Lucie Chuťkovej a Miša Paľka nepadol len z dôvodu že na Slovensku nemali uvedené skladby pre veľký orchester, ale je už dlho jasné, že tu máme výrazné osobnosti, ktoré majú silný symfonický potenciál a vyzreto osobitú poetiku. Samozrejme, spojilo nás aj venovanie energie do spomienky na ľudí, ktorí tragicky zahynuli v čase, keď sme boli v ich veku. Všetko toto úsilie je dané do rúk najväčšieho odborníka a zástancu súčasnej hudby – dirigenta Mariána Lejavu.

Program koncertu

  • Ilja Zeljenka: Symfónia č. 1 (1956, obnovená premiéra 2019)
  • Michal Paľko: Krik pre elektrifikovanú fujaru a veľký orchester(2019, svetová premiéra, objednávka festivalu)
  • Lucia Chuťková: Pulse (2019, svetová premiéra, objednávka festivalu)
  • Miroslav Tóth: Antilopa (2019, svetová premiéra, objednávka festivalu)  

Marián Lejava – dirigent
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu

Lucia Chuťková: Pulse

Pulz u ľudí verne kopíruje emócie jednotlivca ale aj určitej skupiny. Úplne všetky ako je radosť, potešenie, smútok ale aj nádej a pokoj. Táto skladba je pohyb týchto pulzov, emócií a ich vzájomnom prepojení. 

Miroslav Tóth: Antilopa (III. časť Orchestrálnych vigvamov)

Skladbu chcem venovať spomienke na tri vyhasnuté životy a ešte všetkým tým, ktorí ostali. Museli znášať zodpovednosť, rozhodnutia a odhodlanie kráčať ďalej vo svojich životoch a to tak, že ich to nepoložilo. Od vtedy, čo som sa rozprával s Mišom Kaščákom o tomto koncerte, za seba neviem či som tak silný, aby som to zvládol. Preto som sa snažil vytvoriť skladbu, ktorá spája spomienku a povzbudenie.

Napísal som napokon šesť častí, vybrali som tretiu – Antilopu. Má podtitul techno. Veľký orchester mi ponúkol oveľa väčšiu možnosť rezonancie a sekvencovania, aké poznáme z elektronických zariadení. V praxi to znamená, že 59 hráčov vytvára spoločný implulz, niekedy cez značný hlukový výboj. Vďaka orchestru je viac plastickejší a farebnejší. Pravidelná pulzácia prináša moment rituality a symbolika v nej ukrytá prináša spomienku na tých, ktorí s nami nemôžu byť.

Prečo Antilopa? Domorodé kmene z Konga verili na to, že v rohoch antilop, ktoré ulovili sídlia ich predkovia. Pre amerických prérijných indiánov znamenal výskyt antilopy v blízkosti obydlia, že sa s nimi pokúšajú hovoriť duchovia.

Michal Paľko: KRIK
Pre elektrifikovanú fujaru a veľký orchester. 

Minulé leto počas návštevy priateľa v Jeruzaleme som sa každé ráno budil na hlasné výkriky, hrdelné vrieskanie dlhých priam až kantilénovitych sekvencií. Od tej doby ma takýto prirodzený prejav a znenie rovných surových frekvencii ako výsledok emotívneho výboja fascinuje. Priateľ Menachem býva v štvrti obývanej breclavskými chasidmi. Nižšie jednoposchodové domčeky, naokolo riedky borovicový lesík a ráno tesne po brieždení všade krik. Muži stojaci a kričiaci na iné hrdlá vôkol . Breclavskí chasidi veria že hriech vnáša do čistej duše hnev. Zbožný Breclaver teda môže byť iba veselý. Preto sa ráno treba pre istotu vykričať. Minúť všetku energiu na hnev. V jednom prípade je ale krik ako prejav zúfalstva priam vítaný. V bode tragédie, osobného zlyhania či vlastného konca. V náhlej nepredvídanej situácii je krik to jediné prirodzené, na čo sa čistá duša zmôže. Žiaľ nie každej duši sa podarí na svoj koniec v tomto svete vykričať sa. Túto skladbu venujem tým mladým dušiam, ktorým sa tu na Pohode pred desiatimi rokmi kričať už nepodarilo.

O autoroch 

Ilja Zeljenka (1932 – 2007) patrí medzi našich najoceňovanejších skladateľov. Známe sú jeho hudby pre legendárne filmy Drak sa vracia, Slnko v sieti, Panna zázračnica alebo kantáta Osvienčim či komorná hudba Musica Slovaca.

Lucia Chuťková (1984) je autorkou viacerých hudieb do divadelných hier a v poslednej dobe vytvorila hudbu do animovaného filmu Mimi a Líza. Predtým pôsobila v rock-folkovej kapele Hvozd. 

Michal Paľko (1988) je lídrom klezmer kapely Mojše band, vyštudoval v prostredí Krakowskej avangardnej školy a zároveň je členom súboru pre starú hudbu Solamente naturali.

Miroslav Tóth (1981) je autorom viacerých opier, filmových hudieb, členom kapiel Shibuya Motors alebo Thisnis. Spolupracuje s Kronos kvartet alebo aj na objednávke opery od Národniho divadla v Prahe alebo Orchestra Berg. Všetci traja študovali kompozíciu na VŠMU v Bratislave.