Späť na artistov

ZOHRA – Afghan Women's Orchestra AF

ZOHRA – Afghan Women's Orchestra

Na Pohode 2019 zahrá aj prvý čisto ženský orchester z Afganistanu  – Zohra. Súbor svojim koncertom uzavrel výročné stretnutie Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose v roku 2017. Nebolo to len ich prvé vystúpenie mimo rodnej krajiny, ale vlastne aj prvé vystúpenie, pred ktorým bola ich jediným nepriateľom tréma. Doma sa okrem nej musia častokrát vysporiadať s rôznymi hrozbami od osobných invektív až po vyhrážky bombovým útokom (ku ktorému už došlo napríklad voči zakladateľovi školy, pod ktorého súbor patrí). Členky súboru patria medzi prvé ženy vo svojich rodinách i celej krajine, ktoré za posledných 30 rokov študovali hudbu. Vo veľmi krátkom čase si tieto odvážne muzikantky získali uznanie médií ako BBC, NPR, CNBC, The New Yourk Times, Le Figaro, La Repubblica a mnohých ďalších. Mladé členky orchestra vo vyšívaných pestrofarebných kostýmoch sú pripravené podeliť sa so svetom o ich kultúru i posolstvo nádeje.

„Na Afghan Women Orchestra – Ensemble Zohra ma upozornila kolegyňa Alžbeta, okamžite som vedel, že máme umelcov pre slávnostný sobotňajší koncert. Ide o skutočnú oslavu hudby a slobody, všetky muzikantky i tím okolo nich si zaslúžia obdiv a úctu. Ide o jednu z logisticky najťažších realizácií v histórii Pohody, ale stojí to za to. Pre Zohru pripravujeme aj niekoľko koncertov mimo festivalu, chceme tieto skvelé odvážne muzikantky predstaviť aj v ďalších mestách Slovenska,“ povedal o bookingu súboru Michal Kaščák.

Príbeh Zohry je úzko prepojený s Afganským národným hudobným inštitútom. Jeho zakladateľ Dr. Ahmad Sarmast je synom prvého afganského dirigenta a prvým Afgancom, ktorý získal v rámci hudobného vzdelania titul PhD. Hudbu študoval v Rusku a následne v Austrálii. Po návrate do rodnej krajiny založil v spolupráci s ministerstvom školstva spomínaný Afghanistan National Institute of Music (ANIM). Nehovoríme však o nejakej súkromnej škole pre prominentov. Až polovicu študentov inštitútu tvoria dievčatá, siroty a deti z ulice. Jeho zámer sa v rodnej krajine nestretáva iba s podporou a uznaním. Dr. Ahmad Sarmast je neustále konfrontovaný s vyhrážkami, pričom neostalo len pri nich. Keď si v roku 2014 užíval predstavenie svojich študentov v kábulskom kultúrnom centre, pár radov za ním sa odpálil samovražedný atentátnik. Ahmad, ktorý bol primárnym cieľom útoku, prežil len zázrakom, keďže sa v tom čase zohol pre mobil, na ktorý mu práve prišla SMS-ka. Pri útoku prišiel o sluch na jedno ucho, no po viacerých operáciách v Austrálii (pri ktorých mu odstraňovali črepiny z hlavy) sa už po troch mesiacoch vrátil domov, aby pokračoval v práci.

V tom istom roku za ním prišla mladá hráčka na trúbku Meena s nezvyčajnou prosbou. Spolu s kamarátkami chceli vytvoriť čisto ženský nezávislý súbor. Chceli v ňom hrať hudbu podľa vlastných predstáv, vytvoriť si špecifický štýl i repertoár. Nakoľko jedným základných cieľov ANIM-u je vzdelávanie dievčat, jeho šéf bol myšlienkou nadšený. Vôbec prvý čisto ženský hudobný súbor v histórii Afganistanu bol tak na svete a pomenovali ho po Perzskej bohyni hudby – Zohra.  Ahmad priznáva, že čakal, že pôjde o projekt pre zopár dievčat, no dnes má súbor už vyše 30 členiek, ktoré skúšajú dvakrát týždenne (resp. oveľa intenzívnejšie pred koncertmi). V súbore hrávajú dievčatá od šiesteho ročníka, pričom staršie študentky pomáhajú s rozvojom schopností mladších muzikantiek. Repertoár tvoria diela afganských i západných autorov. Z nástrojového obsadenia sú okrem „európskych nástrojov“ bohato zastúpené inštrumenty typické pre južnú Áziu ako sitar, rubab či tabla. Existencia súboru (spojená s radosťou členiek súboru z hry) je ukážkou, ako veľa vecí sa podarilo zmeniť vďaka odvážnym ľuďom v Afganistane. A je to tiež ukážka toho, čo dokážu mladé dievčatá, keď sa neboja ísť za svojimi snami a dostanú príležitosť realizovať sa.

Súbor dirigujú Negin Khpalwaková (narodená v roku 1997 a zároveň prvá ženská dirigentka v histórii Afganistanu) a Zarifa Adibová. Keď Negin povedala o svojej vášni pre hudbu svojmu otcovi a ďalším členom rodiny, strýkovia sa jej i otcovi vyhrážali smrťou. To našťastie neodradilo jej otca, ktorý sa s rodinou presťahoval do Kábulu a dcéru prihlásil na ANIM. Okrem dirigovania hrá na klavíri, perkusiách a spieva v školskom zbore (Nahid Ensemble). Podobný príbeh má aj Zafira, ktorá okrem dirigovania hrá na husle a violu. S túžbou študovať hudbu sa zverila mame a nevlastnému otcovi, no ostatní členovia rodiny nezdieľali nadšenie pre jej vášeň (veľmi jemne povedané). Po prvom európskom turné ale našťastie zmenila názor niektorých členov rodiny. V mladom veku je z nej okrem muzikantky aj medzinárodne uznávaná aktivistka pokiaľ ide o práva žien, podporu vzdelanosti mladých ľudí, ktorá sa zúčastnila študijných programov v Turecku či Yale Universtiy. 

Orchester nahral časť albumu „The Rosegarden of Light,“ ktorý vydal britský Toccata Classics a distribuovalo ho vydavateľstvo Naxos. Ich nahrávky hralo BBC, oficiálna stanica Londýnskeho symfonického orchestra, rozhlasové stanice v USA a špeciálne podcasty naprieč celou Európou. Okrem koncertu v Davose vystúpili aj v ďalších švajčiarskych a nemeckých mestách. Berlínsky koncert sa uskutočnil len mesiac po teroristickom útoku na miestnom vianočnom trhu, pričom dievčatá ho venovali práve obetiam útoku. Súčasťou repertoáru bola aj Beethovenova Óda na radosť. „Afganistan by sa mal vydať na rovnakú cestu, ako každý iný národ a naše dievčatá by sa mali rovnako tešiť zo slobody, ako  rovesníčky mimo Afganistanu,“ povedal pre NPR zakladateľ školy a súboru Ahmad Sarmast a následne dodal: „Nemôžeme vybudovať demokratickú spoločnosť v Afganistane, ak z toho procesu vynecháme polovicu obyvateľstva národa.“ Inšpiratívna idea mladej ženy dnes okrem premieňania životov jej mnohých priateliek pozitívne ovplyvňuje aj medzinárodné vnímanie jej rodnej krajiny a zlepšuje povedomie v otázkach práv žien. Sme hrdí na to, že v roku tridsiateho výročia Nežnej revolúcie uvedú mladé odvážne ženy zo Zohry pestrý mix afganskej i západnej vážnej hudby v premiére na Slovensku na Pohode 2019.