Späť na artistov

Show Me The Body US

Show Me The Body

Na Pohode 2019 zahrá aj sludge/hip-hop/hardcore punková kapela z New Yorku Show Me The Body. Základnými prísadami ich muziky sú našľapané bicie, temná basa, disonantné bendžo a do toho agresívny náklad slov frontmana Juliana Cashwana Pratta. Kapela nahrala v roku 2016 podľa The Fader excelentný debutový album Body War. NME ho dokonca označil za totálne vzrušujúci a najviac newyorsky znejúci album od čias The Strokes. O rok neskôr nahrali mixtape Corpus 1, na ktorom spolupracovali s umelcami ako Princess Nokia, Denzel Curry, Mal Devisa a Cities Aviv. Show Me The Body hovoria o New Yorku, aký nepoznáme z bedekrov, reklám a seriálov. Menej lesku a svetiel, viac nemilosrdnej pravdy, špiny a kriku. V nastavenom kurze pokračujú aj na druhom pripravovanom albume, pričom už prvý naliehavý singel „Camp Orchestra“ naznačuje, že zvukovo, textovo i vizuálne posunuli svoju fantastickú tvorbu na ešte vyššiu úroveň.

Kapela Show Me The Body (SMTB) vznikla v roku 2009 v New Yorku. V roku 2015 vydali EP Yellow Kidney a krátko nato nasledovalo eponymné EP SMTB. Po vydaní debutu Body Warv roku 2016, ktorý Punknews označil za silný debut s riadnou dávkou zúrivosti. Po návrate sa pustili do práce na mixtape s názvom Corpus 1. Ten bol spoluprácou širokej škály umelcov a priateľov, ktorých SMTB považovali za inovátorov. Mixtape bol začiatkom komunity a labelu na čele so Show Me Your Body známeho ako Corpus. V tom istom roku vydali dvojpiesňové EP Challenge Coin. Medzi jeseňou 2018 a začiatkom tohto roku sa cez kolektív Corpus podieľali na albumoch Grudge 2 (Dreamcrusher), Machines Smoke (Tripp Jones) a Enemy (Dog Breath). Už o pár týždňov vydajú druhý album Dog Whistle, z ktorého zatiaľ zverejnili pieseň „Camp Orchestra“. Tá je inšpirovaná návštevou pamätníka múzea holokaustu v Osvienčime, pričom jej názov je referenciou na existenciu židovských orchestrov v koncentračných táboroch. Paralela s ľuďmi druhej kategórie dnešnej doby sa ponúka najmä v poslednom zábere videoklipu k tejto piesni so „smetiskom“ topánok na dne betónovej miestnosti. Marginalizovaným skupinám ich rodného mesta je venovaný aj samotný pripravovaný album, ktorý spolu so svojou divokou show predvedú o štyri mesiace aj návštevníkom Pohody.