Zomrel náš António
“S námahou, ľútosťou, bolesťou a pokorou musíš v sebe hromadiť a chrániť svetlo. To je zmysel celej tvojej činnosti. Tento svet iné ani nečaká. Ak nie si svetlom, nedávaš nič.” To sú slová nášho Tonka, ktorý bol priamou súčasťou nášho festivalu od roku 2010, odvtedy mu patrila jeho bodka – ekumenická omša. O tú sme sa snažili dlhšie, ale vždy sa našli prekážky – až prišiel Tonko, milovník a obhajca slobody, ktorý povedal – nikoho sa pýtať nemusím, prídem a urobím to.
07. január 2016
A tak spolu s Danielom Pastirčákom a Ankou Polckovou pripravili ten najlepší záver Pohody, aký sa urobiť dá. Bolo to tak až do tohto roku, kedy Tonko nebol na festivale priamo, ale poslal videopozdrav a na prípravách bohoslužieb sa aktívne podieľal napriek svojej chorobe. Tonko je príkladom toho, ako svoje vlastné odporúčania napĺňať tým najlepším spôsobom - bol (a je) svetlom, prinášal ho do temných miest nielen symbolicky, ale doslovne, veď niekoľko rokov trávil v hĺbke uránových baní. Len preto, že chcel slobodne žiť a študovať, len preto ho režim trestal ako zločinca, ale on sa nezlomil, naopak, pomáhal presvetliť životy ľudí, ktorých v tomto ťažkom údele stretol.
Je to človek, ktorý lietal tam, kam mnohí z nás nedovidia, ale pritom bol stále zrastený so zemou a neprestal prinášať svetlo tým najbiednejším, tým, ktorí sú na dne. Stačí spomenúť jeho pomoc ľuďom bez domova, ktorým sa venoval v jeho resocializačnom centre Resoty. Sám na okraji, kedy ho jeho „vlastní“ napriek – alebo práve pre? – ohromnú silu jeho svetla nedokázali prijať. Ak čítate jeho vyjadrenia spred roka 1989 a po ňom, nájdete v tom akúsi symboliku – v režime, ktorý jeho náhľad na svet trestal a zakazoval, sa hrdo hlásil k viere a láske - tá hrdosť bola zároveň pre neho rizikom a bola prísnym vymedzením voči totalite. Po oslobodení, keď sa zas naopak jeho pohľad na svet začal ukazovať, začal s tvrdou kritikou, ktorá sa mu opäť vracala ako bumerang, ale on nepoľavil. Naopak, niesol svoje svetlo hrdo ďalej, nebál sa vyjadrovať k háklivým témam. Za Tonkom nám bude smutno, ale sme si istí, že cítiť jeho láskavú silu budeme naďalej. Tento smutný článok zakončím iným jeho citátom: „Želám Vám dar tešiť sa. Napriek všetkému. Máme na to stále veľa dôvodov.“ Jedným z tých dôvodov bol a je aj náš drahý Tonko Srholec a jeho životný príbeh, ktorý teraz pokračuje v nebi. Ďakujeme za všetko.
Náš milovaný António Každý rok končil Pohodu bohoslužbou. Tento rok už nemohol prísť, poslal aspoň pozdrav z nemocnice: