Juvenílie: Ivana Gibová a Márius Kopcsay  ^SK

O čom písali hviezdy slovenskej literatúry predtým, než dospeli a zožali slávu? Ivana Gibová sa zaoberala introspektívnymi sebaspytujúcimi pubertálnymi výlevmi o vzťahoch medzi mužmi a ženami, a vzťahu k sebe samej a Márius Kopcsay sa rozpísal do dnešnej podoby už v detskom veku. V sprievode Sama Marca vás obaja prevedú svojimi literárnymi vykopávkami.

Ivana Gibová debutovala zbierkou poviedok Usadenina (2013). Jej novela Bordeline (2014) sa stala predlohou pre rovnomennú inscenáciu divadla Stoka. Jej druhá kniha barbora, boch & katarzia (2016) bola vo finále ceny Anasoft litera 2017 a Ivana Gibová sa za ňu stala historicky prvou laureátkou ceny René – Anasoft litera gymnazistov. V desiatke Anasoft litera boli aj jej ďalšie knihy Eklektik Bastard (v roku 2021) a Babička©, s ktorou vyhrala Anasoft litera 2024 aj Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2024. Bola iniciátorkou knižného projektu Mastný muž (KK Bagala 2023), ktorý je antológiou 11 poviedok od 11 významných slovenských spisovateľov a spisovateliek na rovnomennú jednu tému.

Márius Kopcsay je významný slovenský prozaik a novinár. Na literárnej scéne debutoval zbierkou poviedok Kritický deň (1998), za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. Tematicky i štýlovo na ňu nadviazal v zbierkach Stratené roky (2004) a Zbytočný život (2006), ktoré neskôr vyšli v súbornom vydaní 33x Márius Kopcsay. Jeho prózy sa vyznačujú psychologickou kresbou postáv, existenciálnou iróniou a civilným rozprávačstvom. Vo svojej tvorbe sa Kopcsay pohybuje medzi poviedkou, novelou (Medvedia skala, 2009; Jednouholník, 2014) a románom (Domov, 2005; Mystifikátor, 2008; Asvabaždénie, 2015; Stena, 2018; Dedo Lužko, 2024). Jeho texty reflektujú spoločenskú realitu postsocialistického Slovenska, často prostredníctvom tragikomických či marginálnych hrdinov. Jeho ostatný román Dedo Lužko sa momentálne nachádza vo finálovej desiatky Anasoft Litera.

IDEM NA POHODU 2025

POHODA 2025 FB EVENT